Minulosť budúcnosti

Minulosť budúcnosti 10.časť (záver)

2. june 2010 at 21:44 | Danny
Posledná kapitola "minulosť budúcnosti" Priznám sa bude mi táto poviedka chýbať medzi rozpísanými. Mám ju najradšej zo všetkých vecí čo som kedy napísala. A chcem aj týmto spôsobom zapriať KayTee všetko najlepšie k narodeninám. Vám ostatným prajem príjemné čítanie a dúfam, že vaše pocity a dojmi budú aspoň okrajovo pozitívne. Budem rada Keď sa vyjadríte.

Minulosť budúcnosti 9.časť

10. may 2010 at 20:27 | Danny

Minulosť budúcnosti 8.časť

30. april 2010 at 17:09 | Danny

Minulosť budúcnosti 7.časť

21. april 2010 at 21:15 | Danny

Minulosť budúcnosti 6.časť

16. april 2010 at 22:46 | Danny

Minulosť budúcnosti 5.časť

7. april 2010 at 16:56 | Danny


Minulosť budúcnosti
5.kapitola

Vianoce už klopali na dvere a čas rýchlo letel. Nákupné strediská boli preplnené ziskuchtivými obchodníkmi a vášnivými nakupujúcimi. Christina a Matt milovali Vianoce alebo skôr ten čas strávený so svojimi deťmi. Sedeli v aute a mávali svojim deťom. Temperance im odkývala naspäť s úsmevom na perách. Nevedela, že je to naposledy.
"Matt." Zvolala na manžela a ukázala prstom na mužskú postavu na druhej strany haly. Ich pohľady sa stretli. Nastal ten moment keď museli odísť. "Je to Vince!" Šepky povedal Max svojej žene. "Musíme konať!" Rýchlim ale pri tom nenápadným krokom sa blížili k východu. Nemali so sebou nič okrem auta. Na parkovisku sa k nemu rozbehli. Nasadli s pocitom, že už sú aspoň na chvíľu v bezpečí pred zabijakom. Hneď ako vyšli z mesta sa Christin vliali do očí slzy. Dúfala, že sa vráti a zoberie svoje deti do náručia a povie im ako veľmi ich miluje, ale dívajúc sa cez okno na cestu, ktorá ju viedla ďalej a ďalej si uvedomila, že to tak skoro nenastane. "Ruth," Jemne jej stisol ruku, "bude to dobré." Nič čo by povedal nebolo dostačujúce na utíšenie bolesti čo cítila. Museli odísť. Boli takmer osemsto kilometrov od ich domu. Potrebovali oddych, premyslieť si čo ďalej. Na okraji cesty vysvecovala veľká tabula motela. Nedali na sebe poznať, že utekajú, žiaden, strach ani nervozita
sa na nich nedala pozorovať. K týmto praktikám sa už nikdy nechceli vrátiť kvôli svojim deťom, ale museli. Ukradnutá identita, nový život, v ich životoch nezostal kameň na kameni, ale teraz mali pocit, že je to málo. Starý pán za pultom čítal noviny ignorujúc ich príchod. "Dobrý deň." Matt sa snažil upútať na seba pozornosť. Muž odtiahol novy spred tváre a arogantne sa spýtal: "Chcete izbu?" Matt namrzene prikývol. "Keby to bolo možné."
Izba bola nechutne prázdna. Dívala sa na svojho manžela ako nabíja zbraň. Jej pohľad zaregistroval. "Budeme to potrebovať." Len pritakala. "Bola chyba dať sa k nim." S ľútosťou v hlase konštatovala. "Boli sme najlepší, potrebovali nás. Keby to neurobíme tak by sa toto dialo už dávno a možno by sme nemali ani deti." Sadol si vedľa svojej manželky. Jemne ju pohladil po vlasoch. Konečne mala pocit bezpečia. V ten moment sa rozleteli dvere. Nebolo mu vidieť do tváre, len svetlo motelovej lampy odrážal obrys jeho postavy. Max bol síce len pár centimetrov od svojej ženy ale nestihol ju stiahnuť za seba na rozdiel od Vinca. Držal ju po krkom a na spánku jej držal zbraň. Ruth sa vydesene dívala na svojho manžela. Nedokázala sa z jeho "objatia" oslobodiť. "Vyber si Max, žena alebo prachy?" Max a Ruth nedostali z podielu ani cent. Na noc keď otvárali sejf si pamätali dobre, nedalo sa na to zabudnúť. Veľa mŕtvych len pre peniaze. Nebol to ich štýl ale boli donútení. Nikto poriadne nevedel, kto peniaze má. "Vince, my tie peniaze nemáme!" Hovorenie pravdy mu nikdy nešlo. "Slabá lož Max, kto ich potom má keď vy nie?" Ruth dusila jeho ruka, ktorá jej stále viac zvierala krk. "Nedostali sme z peňazí nič všetko zhabal Lionel." Boss akcie nesmel chýbať ani pri jednej. V jeho postavení tam byť nemusel ale vyžíval sa v utrpení ľudí, v smrti a v moci nad ostatnými. Mal pod palcom najväčší gang stredozápadu. "Ale Max, tu mierim na hlavu tvojej krásnej manželke," Pritisol si ju k sebe bližšie, "a ty mi ešte klameš? Tak sa uvidí či naša krásavica niečo vie." Prikázal Ruth, aby zobrala kľúče od auta, ktoré boli položené na stolíku. Max bol pripravený rozbehnúť sa za nimi. Ťahal ju dolu po schodoch až k autu. Max bežal druhou stranou za nimi. Zrazu stál za ním. Vince už nemal východisko. Ruth odľahlo keď počula svojho manžela ako vyjednáva s jej únoscom, ale nie na dlho. "Vince, pusť ju! Už nemáš kam ujsť!" McVicar sa usmieval, ani na sekundu nestrácal sebadôveru. Teraz išlo len o to kto prvý stlačí spúšť. Max bol vo výhode, držal v ruke devinu, na rozdiel od McVicara. Ten držal v ruke svoju obľúbenú jaternú pištoľ. Každý zločinec mal nejaký podpis a Vince bol zviera, zabijak dobytka. Bolo mu jedno či zabije človeka alebo sviňu. Chcela sa vyslobodiť z tohto pekelného objatia.
McVicer stlačil spúšť. Pružina vystrelila a narazila do jej hlavy. Ruth padla v bolestiach na zem. Max mu mieril presne na hlavu, ale Vince bol rýchlejší. Skočil po Maxovi a zvalil ho na zem. Ruth sa pozbierala, vzala tyč čo ležala popri nej a zahnala sa s ňou všetkou silou, ktorá v nej zostala. Vince v bezvedomí na zem. Po čele mu tiekol pramienok krvi. Nasadli do auta a odišli pre Vinca do neznáma.

Temperance otvorila oči. Ako prvé uvidela Bootha. "Čo sa stalo?" Dívala sa naňho zdola. "Odpadla si." Sucho jej objasnil situáciu. Lepšie sa pozrela ako leží. Pozrela sa mu do očí a potom pocítila jeho ruku na svojom bruchu. V jeho náručí sa cítila bezpečne a pohodlne, nechcelo sa jej ani vstať. Ticho, ktoré v miestnosti nastalo vyvolalo v oboch pocit trápna. Seeley jej pomohol postaviť sa. "Nič ťa nebolí?" Zľakol sa keď privrela oči od bolesti. "Nie, nič." Pritom jej šlo hlavu roztrhať na franforce. "To čo sa práve stalo malo niečo spoločné s mojím otcom?" Pýtala sa so sklonenou hlavou. Nič nevravel len pritakal. "To telo čo sa našlo, malo byť varovanie." Vstala a nervózne prešla po byte. Mala presne ten istý výraz ako v deň, keď jej oznámil kto boli, alebo skôr neboli jej rodičia. "Do pekla, ale kto? Kto je za tým všetkým?" Na to by chcel odpoveď aj on. Bola vystrašená a sklamaná, že jej otec zasa raz klamal. "Odvezieš ma prosím ťa do Jeffesonu?" Bola unavená a kvôli sedatívam mala problémy udržať sa na nohách. "Dostala si sedatíva, nemala by si vôbec vstávať." Bolo jej jedno čo jej partner hovorí, zobrala si kabát a stála pri dverách. "Nie, nikam nepôjdeš!" Booth začal byť nervózny. Podozrivých mal viac než dosť ale ani k jednému sa nemal ako dostať kým Max nezačne hovoriť. "Tak pôjdem sama." Chcela vypadnúť, potrebovala sa vykričať ale na Seeleyho kričať nedokázala, nie teraz. Postavil sa išiel za ňou. "Nepohnem sa od teba ani na krok. Nedovolím, aby sa ti niečo stalo a teraz vidím ako si ubližuješ." Do očí sa jej hrnuli slzy. Bola naštvaná, sklamaná a bála sa, že bude musieť ešte raz prežiť to čo tak na svojej minulosti neznášala. "Poď sem." Roztiahol ruky a pritisol si ju na hruď. "Prečo plačem? Prečo mám strach, že o všetko prídem? Strach nie je racionálny, tak prečo ho pociťujem?" Pred očami videla ako ju rodina opúšťa, ako prichádza o ľudí, ktorí ju milujú. "Nie všetko je racionálne. Ale sľubujem ti, že o nás neprídeš." Odtiahla sa od neho a hystericky vzlykla. "Budeš musieť byť so mnou dokonca života, aby si splnil všetko čo si mi kedy sľúbil." Seelyho po tejto vete hrialo pri srdci. Nechcel nič iné len plniť svoje sľuby, najmä tie o láske.
"Hodgins čo si našiel?" Vbehla Camilla do miestnosti. "Sempervivum, taktiež známy ako skalnica. Naša obeť mala rada rastlinky, alebo náš vrah." Šéfka prekrútila očami. Jack sa zadíval na časť skúmanej rastliny."Ešte som našiel Andromedu polifoliu. Dosť neobvyklá kombinácia." Cam bola už na odchode keď ju zastavil. "Cam, nevieš niečo o Brennanovej?" Vrátila sa naspäť a zavrela za sebou dvere. "Booth volal, že dnes nepríde. Má to niečo spoločné s prípadom, viac mi nemohol povedať.
"Ahoj všetci." Pozdravil Angelu a Clarka z pod plošiny. "Nevideli ste Temperance?" Angela sa naňho zdesene pozrela a zbehla k nemu. Odtiahla ho do svojej kancelárie. "Nepočuli ste o tom?" Pomaly sa ho začal zmocňovať strach, že s jeho dcérou niečo nie je v poriadku. "Dnes sa ju pokúsili zabiť, keby niet Bootha, tak je zrejme mŕtva." Vstúpila doňho nervozita, dlane sa mu začali potiť. Mladá umelkyňa pozorne skúmala výraz otca najlepšej kamarátky. "Max, vy o tom niečo viete! Musíte to povedať ihneď Boothovi!" Držala ho za predlaktia. V hlase jej hlase bolo cítiť nátlak. "Ange, nie je to také jednoduché." Do kancelárie vtrhla Camilla so zložkou v ruke nehladiac na to, že Angela nie je sama. "Naša obeť je Donald Rent, má pekný trestný register."
Max už vedel, že nič čo sa odteraz stane nie je náhoda.
"Potrebujem hovoriť s Boothom!" Camille skoro srdce z hrude vyskočilo od laku. "Musí niečo urýchlene vedieť."

Minulosť budúcnosti 4.časť

3. april 2010 at 22:05 | Danny

Minulosť budúcnosti 3.časť

28. march 2010 at 20:36 | Danny

Minulosť budúcnosti 2.časť

22. march 2010 at 18:40 | Danny

Minulosť budúcnosti -1.časť

19. march 2010 at 19:37 | Danny
Minulosť budúcnosti


 
 

Advertisement