Hlava lesa- 2.kapitola

27. may 2010 at 15:16 | Danny |  Hlava lesa
Dúfam, že vám to nebude pripadať suché. Snaha bola aj keď nálada občas nie. Aj tak prajem príjemné čítanie.
P.S. Na minulosť budúcnosti sa pustím cez výkend


2.kapitola

Auto agenta Seeleyho Bootha
"Chápem , že muži majú chronologickú potrebu presadzovať sa ako alfa samci, a to aj prostredníctvom veľkosti svojho prirodzenia, ale v lese?"
Temperance nechápala. Nestávalo sa jej to často, ale keď áno, tak vždy keď išlo o psychológiu alebo niečo spojené s bulvárom a kinematografiou. "Možno chcel zapôsobiť na zvieratká keď sa mu to u žien nepodarilo." Booth sa snažil podať racionálne vysvetlenie, čo sa mu aj tak nepodarilo, pretože psychológia a racionálne vysvetlenie pre Kostičku nejde do kopy ako preháňadlo a desať hodinový let do Sarajeva. "Ty by si ho vystrkoval pred zvieratami keby ho máš menšieho?"
Na tvári sa jej črtal ňou samou potláčaný úsmev a Booth, Booth keby neprišiel na to, že má aj tie dve ďalšie nohy a kúsok od nich brzdu, tak nabúra. "Čo? A do pekla odkiaľ vieš akú má dĺžku a čo...?" Zostal v pomykove. Ba ani dokonca výcvik ostreľovačov a dlhoročné skúsenosti so sebaovládaním nezabránili tomu, aby zostal úplne v pomykove. Díval sa striedavo na vozovku a na Kostičku. Nevedel či sa má cítiť poctený, že "malého" Booth označila za veľkého, alebo či sa má báť, že vie toľko. "Vaňa, pivo, tvoj pohreb, spomínaš? A aj keď mne na dĺžke nezáleží dôležitý je výkon."
Pomyslel si, že dobre vedieť ale aj tak mu to bolo nejako nepríjemné. Brenn spozorovala jeho rozčarovanie, už dlho nad tým premýšľala. Možno preto čo spomínal Hank. "Neviem prečo ti sále vadí diskutovať o sexe, vždy si taký...," hľadala to správne slovo, "strohý." Žena ako ona, vždy zameraná na výkon, dôkladnosť a rýchlosť a nie len v antropológií ale aj v iných veciach, ktoré ju skutočne bavia, ho teraz istým spôsobom desila. "Nemôžem radšej uzavrieť túto debatu, nechcem aby sme sa dostali až na miesta kde by nám to bolo obom nepríjemné." Pomyslela si, že na to je už neskoro po tom všetkom čo sa udialo medzi nimi. "Mne by to nepríjemné nebolo, veď keby to spolu skúsime tak by sme aj tak..." Až keď to vyslovila na hlas si uvedomila, čo myslel tým nepríjemné aj keď zrejme on by to zadefinoval inak. "Súhlasím, venujem sa radšej tej našej perverznej obeti."
Jeffersonský inštitút, pracovisko Dr. Jacka Hodginsa
Zvuk telefónu sa striedal s rozvášneným hlasom kolegov alebo skôr podriadených, ktorým sa do učí dostali z jeho pohľadu značne mylné tvrdenia, aj keď jeho paranoidné ja, hľadalo za tým všetkým hlbší zmysel. Chémia na pracovisku a telefonát otca jeho šéfky v ňom vyvolalo množstvo myšlienok a teórií. Vyťahovanie vecí zo súkromia pri pitevnom stole ho odosobňovala a len vďaka tomu ho nebezpečenstvo a blízkosť smrti vzrušovali. "Hodgins, čo si chcel?" Tieto slová v absolútne správne načasované v kombinácií s hrôzostrašným hlasom Doktorky Brennanovej dokázali často vzbudzovať nielen rešpekt ale aj strach, a toto už nebol ten strach, ktorý ho vzrušoval, ale ten kde čakal ako ho zakope pod samú čiernu zem. "Našiel som čiastočky na šatách obete. Počítač stále vyhodnocuje údaje..." Jej pohľad naznačoval "do pekla na čo si ma preháňal? Zapotila som sa ako pri sexe, kým som sa sem dovalila."

"...a ešte, aby som nezabudol: volal tvoj otec, že by s tebou išiel rád na večeru a ešte niečo, ale za boha si neviem spomenúť čo to bolo." V momente keď dopovedal vetu, obsahujúcu, že niečo zabudol mu došlo, že to bola veľká chyba. Vždy v takejto situácií sa začal cítiť ako keď prišiel na to, že má najmenšieho zo všetkých chlapcov na základke. Vzápätí sa na jej nekompromisnej tvári objavila vráska. "Môj otec? A nepovedal presne čo chce?" Bezmocne mykol ramenami a pokrútil hlavou. "A inak na čo ste s Boothom prišli?" Potrebovala si rýchlo zatelefonovať tak len rýchlo odvrkla. "Máme obeť pred ktorou vystrkoval vtáka." Zostal v pomykove, nádherne a stručne povedané čo by čakal asi len od Booth, žeby v nej niečo z neho zostalo?...
Cestou na parkovisko
Brennanová vyletela ako ruská stíhačka na vojenskú základňu do USA. Každé jedno pípnutie, čo sa ozvalo v mobilnom telefóne ju viac a viac štvalo. "Hej Kostička, pohni ideme za obeťou našej obete." Číňan, ktorému práve ukradli fotoaparát na dovolenke sa tváril milšie ako práve teraz ona. "Volal mi otec, niečo nie je v poriadku keď ma tak súrne zháňal v práci, vždy keď niečo chce tak sa dovalí ku mne do bytu ako tank a nestará sa či tam niekoho mám alebo nie." Seeley si v okamihu predstavil Maxa ako sa pozerá na jeho dcéru a...Potvrdilo sa mu, že je skutočne chlap, myslí v kuse na sex. "Možno ti chcel dať len dodatočne lekcie sexuálnej výchovy." Zasa sex, veď každý ma robiť to čo ho baví, tak teda by aj mal myslieť na to čo by chcel robiť. Akokoľvek rozmýšľal, nedokázal si obhájiť svoje zvrátené myslenie. "No tak na tú sexuálnu výchovu je fakt neskoro, to som zvládla aj sama...," zostali stotiny ticha určené pre nádych, ktorý potrebovala na dokončenie výpovede, ale Booth sa ich ujal využiť. "Čo si robila sama?" Biele zubiská mu svietili na kilometer, úsmev ako z rozprávky, len v rozprávkach sa neuvádzajú sexuálne praktiky. Prevrátila očami ale úsmev jej na tvári zostal "...nie, na to som mala iných ľudí, keď myslíš na to na čo ja." Zvuk mobilného telefónu prerušil tok ich perverzných myšlienok. "Ahoj zlato, konečne som sa ti dovolal, potrebujem s tebou súrne hovoriť." Toto neznelo dobre, ale vôbec. Na tele sa jej zježili všetky chlpy dokonca aj tie čo nemala. "ČO sa ideš ženiť keď je to také súrne?" V slúchadle zostalo ticho. "Odkiaľ to vieš?" Jej vedenie dosahovalo rýchlosť svetla ale teraz mala pocit ako keby bolo spomalené na rýchlosť chôdze ľudí s artritídou. "Ty sa ženíš?" Booth sa zmohol len na pár slov.....
*Pokračovanie nabudúce*
 

5 people judged this article.

Comments

1 Lucy | 27. may 2010 at 15:49 | React

ff se mi moc líbí :-) ale dřív to bylo vtipnější :-)

2 11bones1995 | 27. may 2010 at 21:42 | React

Ale dobre to bolo , trocha menej crazy , ale super ako vždy :DDD

3 kiki-joe | Web | 2. june 2010 at 14:44 | React

moc sa teším na pokračko

[1]: jo ja též súhlasím ale i tak...supéér

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement