Srdce zo skla 7.diel

28. april 2010 at 20:10 | Danny |  Srdce zo skla

Somerset, 8 míľ od Silver Spring.
"Pozri Kosť toto vyzerá ako tá hala na fotke, však?" Povedal Booth sediaci za volantom svojho auta.
"Áno. Aha, tak sú nejakí ľudia, mohli by sme sa od nich niečo dozvedieť."
"Áno, poďme."
Hneď ako Booth dopovedal, odopol si bezpečnostný pás a vystúpil z auta. A za ním aj Kosť. Obaja si to namierili k neďaleko stojacim ľuďom. Boli dvaja, muž a žena. Obaja mali už vyše šesťdesiat rokov. Takže Booth a Kosť dúfali, že si budú pamätať aspoň niečo o továrni a možno pri troche šťastia spoznajú toho muža na fotke. Pretože jeho tvár bola zachovalejšia, ako tvár dievčatka.
"Zdravím, som špeciálny agent Seeley Booth FBI a toto ej Dr. Brennanová z Jeffersonského inštitútu v D.C.
Mohli by sme vám položiť pár otázok?"
"Síce nevieme o čo ide, ale v poriadku. Nech sa páči." Pokojným hlasom odpovedal muž.
"V neďalekom meste Silver Spring došlo k vražde. Pri obeti bola nájdená táto fotografia. Nespoznávate ju?" Opýtal sa Booth a podal páru kópiu fotografie.
"Áno, to je stará továreň na výrobu ohňovzdorných tehál a kovových odliatkov. Aha, tam je na vedľajšej ulici. Kedysi bola veľmi prosperujúca, ale nič netrvá večne a továreň skrachovala." Vysvetľovala Kosti a Boothovi postaršia žena.
"Aha, a nepoznáte náhodou tie osoby na fotke?"
"Joj chlapče drahý, to by si veľa chcel. So stúpajúcim vekom sa zhoršuje zrak. A aj keby som mala zrak v poriadku tak by som to nevedela rozoznať." Odpovedala pani.
"To s tým zrakom to je pravda. V priebehu procesu starnutia sa zrak..."
"Kosť!" Zahriakol Booth Kostičku, ktorá zo seba začala chrliť poučky na tému starnutie.
"Čo je Booth? Veď to je prirodzené." Obhajovala sa Kosť.
"To je teraz jedno, ďakujeme, že ste nám pomohli."
Booth sa poďakoval a zdrapol Kosť za ruku a s miernym násilím ju odtiahol k autu. Nasadli do auta a vtedy Kostičke začal zvoniť mobil.
"Toje Hodgins." Povedala Kosť.
"Tak čo Hodgins, zistil si niečo nové?" Opýtala sa Kosť a prepla telefonát na hads free, aby počul aj Booth.
"Som kráľ labáku" Rozradostene povedal Hodgins.
"K veci Ok?" Zrušil ho Booth.
"OK, takže podľa zubných záznamov je to doktorka Maria DeLuca a pracuje v...
"Somersete?" Predbehla Hodginsa v odpovedi Kosť.
"Prečo sa vlastne namáham, keď vy to už aj tak dávno všetko viete?!"
"Klídek, to, že sa volá Maria DeLuca sme nevedeli. A ako si to zistil?" Opýtal sa Booth.
"Podľa zubných záznamov."
"A prečo to trvalo tak dlho?"
"Pretože CODIS ani AFIS nevyhodil žiadnu zhodu. Takže som musel prehľadáva iné databázy a to trochu aj trvá." Odpovedal nahnevaným hlasom Hodings, ktorý si uvedomil, že časť jeho práce vyšla trochu nadarmo.
"OK, veď sa nerozčuľuj." Pokojne odpovedal Booth.

"Prestaňte vy dvaja, Hodgins našiel si ešte niečo?"
"Áno, zistil som čo bola tá látka, ktorú mala vo vlasoch. Oceľový prach."
"Aha, a ten vzniká pri...?"
"Booth, keby si ma nechal dokončiť vetu, možno by si to zistil aj bez otázky. Takže vzniká pri brúsení kovov, pílení, trení a podobne."
"Booth, tá továreň vyrábala aj kovové odliatky." Pohotovo poznamenala Kosť.
"Jasné! Zájdeme do tej továrne a povypytujeme sa, poobzeráme a aj to ostatné... ale najprv sa pôjdeme opýtať tých dvoch, či nepoznajú tú doktorku. Ty radšej zostaň tu. Ďalšiu prednášku na tému vek a zrak už tí dvaja dnes nepotrebujú."
Medzi tým, ako si Booth v hlave vytváral plán, čo spravia ďalej, Kosť stlačila červené tlačítko na mobile, čím zrušila telefonát medzi nimi a Hodginsom. Na druhej strane, už na jedinej strane linky zostal len Hodigns a jeho klasický monológ typu:
"Ó vďaka Hodgins, si naozaj kráľ labáku. Bez teba by sme sa ani nevedeli pohnúť. Si proste génius. Ale kdeže, oni radšej zložia. Ts!"

Somerset, 8 míľ od Silver Spring.
"Zdravím, prepáčte, že vás znovu otravujem, ale potrebujem ešte niečo vedieť. Poznáte doktorku Mariu DeLuca?"
"Samozrejme, že poznáme. Pracuje tu, v našej malej nemocnici. Je to skvelá žena a ešte lepšia lekárka. Nemôžeme na ňu krivé slovo povedať." Takto pekne opisovali Boothovi ženu, ktorá teraz leží vo Washingtone na pitevnom stole. Ktorú najprv zastrelili a potom jej odrezali mäso z kostí.
"Počkať, vraveli ste, že ste z FBI. Takže doktorka je asi mŕtva. A predpokladám, že bola zavraždená, keď to vyšetruje FBI." Správne poznamenal muž, ktorý stál oproti Boothovi.
"Bohužiaľ áno." So smútkom a cťou v hlase odpovedal Booth. "Ďakujem, za informácie, veľmi ste mi pomohli. Musím už ísť. Dovidenia"

Washington D.C. Jeffersonský inštitút.

Angela a Cam len tak sedeli na hornom poschodí inštitútu a pili kávu. Nemali čo robiť. Cam už telo dávno prehliadla, spísala správu. Angela nastavila počítačový program, dúfajúc, že z fotky vydoluje aj zvyšné informácie. Takže obe už v podstate mali padla.
Rozprávali sa o Brennanovej. Rozoberali celú situáciu. Prečo sa tak rozhodla, ale hlavne, že či je to definitívne.
"Cam, mali by sme zavolať Sweetsa a povedať mu to. Nech sa k tomu vyjadrí." Navrhla Angie.
"Nemyslím, že je to dobrý nápad. Podľa mňa by to hneď zavesil na nos buď Boothovi, čo by bol lepší prípad, alebo Brennanovej. A to by bol ten horší. Strašne by sa nazúrila, vieš ako nemá rada tie psychologické reči."
"To máš možno pravdu, ale ja si myslím, že aj keby to
zavesil na nos Boothovi tak to bude jeden z tých horších prípadov." Povedala Angie, ktorá držala svoj žltý hrnček s logom Jeffersonského inštitútu a dopíjala posledné kvapky kávy, ktorá už postupne chladla.
"Akože prečo. Čo je lepšie nazúrená Brennanová alebo zúrivý Booth?" S úškľabkom na tvári zavalila Cam. Ale ten smiech ju rýchlo prešiel,
keď Angie opäť začala hovoriť o Brennanovej odchode.

Somerset, továrenská hala.
Booth zaparkoval auto tesne pred továrenskou halou, ktorá nebola veľmi vzdialená od ich predchádzajúceho stanovišťa, na ktorom stáli pred tým a snažili sa zistiť informácie. Bola tak blízko, že bolo doslova zbytočnosťou zapínať bezpečnostný pás.
Obaja vystúpili z auta. Stáli pred obrovským betónovým kolosom, ktorý kedysi zamestnával možno stovku ľudí, no teraz to bola už len schátraná opustená budova ako stvorená pre squatterov. Bočné steny lemovali obrovské okná, z ktorých väčšina bola buď taká špinavá, že cez ne nebo vidieť dnu, rozbitá, alebo zatarasená drevenými hradami.
Na prednej strane bola obrovská železná brána, spojená reťazou a hrdzavou zámkou, ktorá svoju úlohu prestala plniť, už pred rokmi.
Booth a Brennanová prešli pár krokov a boli pri bráne. Kostička predbehla Bootha a dostala sa k bráne ako prvá. Chcela strhnúť zámku s reťazou ale Booth ju chytil za ruku.
"Čo je?" Opýtala sa ho Brenn.
"Ja idem prvý."
"Čo? Prečo? Booth, veď je to jedno. Je to schátraná stará búda. Nikto tam nie je." Odhovárala Brennanová, aj keď vedela, že to nemá žiadny zmysel.
"To nemôžeš vedieť." Znovu ju chytil za ruku, potiahol za seba, zahľadel sa jej do očí a povedal: "Povedal som, že pôjdem prvý! Nechcem aby sa ti niečo stalo." Po týchto slovách, ktoré prinútili Kostičku sa zamyslieť, ju Booth pustil. Jednou rukou vytiahol z čierneho koženého púzdra zbraň a druhou pomaly a potichu skladal zámku z brány.
Otvoril dvere na továrenskej hale, pomaly vchádzal dnu. Zbraň držal pevne v rukách, namierenú pred seba. Kráčal dnu, pomaly sa otáčal dookola aby zistil, či sa niekto neskrýva a je na hornom podlaží továrne, ktoré lemovalo stenu. Po chvíľke zbraň zložil a pozrel sa na Kostičku, ktorá stále stála vo dverách.
Ani si Bootha poriadne nevnímala, len rozmýšľala nad tým čo povedal. "Nechcem aby sa ti niečo stalo." Ako to myslel? Tak, že je to jeho povinnosť a práca, strážiť ju alebo mu na nej záleží viac ako na kolegyni. Ale zrazu si uvedomila ako počuje jeho hlas.
"Kosť, čo si zaspala?" V tej chvíli sa vrátila do reality, uvedomila si, že musia vyšetrovať zločin a nemajú čas na myšlienkové pochody tohto druhu. Rýchlim krokom prešla k Boothovi, ktorý stále asi v strede továrne. Pri ňom bola na zemi prevrátená stolička, povraz a šatka. A to najdôležitejšie pri zločine, krv. Bolo jej tam veľa. Obrovská mláka, hneď vedľa stoličky.
"Pozri, máme miesto činu." Kostička vytiahla zo svojej tašky vatovú tyčinku aby odobrala vzorky krvi. Igelitové vrecká na dôkazy a dôkladne pofotila miesto činu.
Vtedy Boothovi zazvonil mobil.
"Booth."
"Booth? Dosť zle ťa počujem.."
"Angela? To si ty? Počkaj, idem von, lebo je tu zlý signál." Rýchlo vybehol von a pokračoval v telefonáte s Angie.
"Už ma počuješ?" Opýtal sa Booth.
"Je to lepšie, ale stále to nie je ono. To je jedno. Počuj, je tam niekde pri tebe Brennanová?"
"Áno, sme v tej hale, ja som vyšiel von aby som ťa počul, ona je vnútri. Mám ti ju dať?"
"Nie, je dobre, že nie je pri tebe. Síce neviem či robím dobre, ale mal by si to vedieť." Vážnym tónom povedala Angie.
"Čo mám vedieť?"
"Brennanová o-á-dz-a."
"Čo? Brennanová podvádza? Koho?" Opýtal sa Booth, ktorý bol touto otázkou na míle vzdialený od témy.
"Ježiš Booth, sústreď sa!"
"ja sa sústredím, to ten signál." Obhajoval sa Booth.
"Tak ešte raz. Brennanová nepodvádza, ale odchádza. Rozumieš ma OD-CHÁ- DZA!"
"Kam, na dovolenku?" Opýtal sa Booth ešte celkom pokojným hlasom.
"Nie. Odchádza na rok, do Rwandy..." Angela rozprávala Boothvi, čo sa Kosť chystá urobiť. Vysvetlila mu celú situáciu, kam to ide, na čo tam ide, ale nie prečo. Ani ona nevedela, čo je hlavným dôvodom jej odchodu. Booth po tejto správe zostal smutný. Nevedela ako má reagovať. Nevedel, ako má reagovať na to, že Kostička odchádza. Ale jeho výraz sa razom zmenil na zúrivý. Rozzúril sa, že takúto dôležitú informáciu sa dozvedá od Angie a nie od Brennanovej.
"Ďakujem, že si mi zavolala Angela. Maj sa." Zrušil hovor, zostal stáť a pozerať sa do zeme. Uvedomil si, že je to zbytočné a rozhodol sa ísť za Kosťou. Rýchlim krokom vstúpil do haly a asi v polke cesty ku Kostičke zastal. Proste stál ako prikovaný, sledoval ju, ako odoberá vzorky a dôkazy.
"Kto volal?" Opýtala sa Kosť.
"Angela." Jednoslovne odpovedal Booth.
"A? Už zrekonštruovala tú fotku?"
"Ty
naozaj odchádzaš?"
 

4 people judged this article.

Comments

1 Ann | Web | 28. april 2010 at 20:30 | React

super,jako vždy.. ;) =D :D

2 Danny | 28. april 2010 at 20:46 | React

Nemám ti čo vytknúť a to je podstatné si talent aj keď si to nechceš priznať

3 Betka | 28. april 2010 at 21:02 | React

Díky moc :-) som rada, že sa vám to páči.. dúfam, že vás nesklamem :P

4 lea | 29. april 2010 at 18:03 | React

ako sa volá tá poviedka o tom, ako je brennan v kóme? tuším, že bola na tomto blogu

5 Danny | Web | 29. april 2010 at 20:30 | React

[4]:ono ta to volá "veď sa uvidí" ale stiahla som ju dole...môj prvý výtvor keď chceš môžem ti ju poslať na mail

6 kiki joe evans | Email | Web | 8. may 2010 at 23:32 | React

ježišíí rýchlo další diel!!!..prosíím..je to super ako vždy

[5]: ináč aj ja by som tú poviedku chcela...nemohla by si aj mne poslať??

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement