Srdce zo skla 6.diel

20. april 2010 at 23:05 | Danny |  Srdce zo skla
Zasa raz mi je lúto, že sem vyhadzujem poviedku až teraz. Neplánujem sa vyhovárať čas investujem iným spôsobom a dúfam, že sa to časom zmení. Naďalej budem rada keď budete príspevky komentovať, najmä poviedky. (Zajtra alebo piatok vyvesím na net pokračovanie minulosť budúcnosti.)


Silver Spring, úrad Sheriffa.
"Agent Booth, doktorka Brennanová, čo vás sem privádza? Dúfam, že nie ďalšie mŕtve telo." Zaznel pozdrav sheriffa Forga, v ktorom bola zakomponovaná aj štipka čierneho humoru.
"Zdravím sheriff. Nie ďalšie telo, ale stále to isté." Odpovedal Booth.
"Pri obeti sme našli fotografiu. Pokúšame sa identifikovať ľudí na nej, ale je veľmi zničená. Jediné čo sa nám z toho zatiaľ podarilo vydolovať je táto budova v pozadí, nepoznáte ju?" Opýtala sa Kostička podávajúc kópiu fotografie sheriffovi.
"Áno, je mi povedomá. Myslím, že je to stará továrenská hala na výrobu ohňovzdorných tehál a kovových odliatkov." Odpovedal sheriff. Mierne skrčil obočie a snažil sa poriadne rozpamätať.
"Kde je tá hala?" Opýtal sa Booth.
"V Somersete. Je to malé mestečko, vzdialené asi necelé 4 míle od Silver Spring.
Kým Booth a skeriff riešili prípad, Kostička sa prechádzala po sheriffovej kancelárii a obzerala si fotky na stenách. Boli to fotky všetkého druhu. Kolegovia, práca, koníčky ale najpočetnejšie zastúpenie mali fotky jeho rodiny. Na väčšine z nich bol on, jeho dcéra Kate, ktorá Kostičke mierne ležala v žalúdku. A ešte akási žena. Bola to zrejem Katina matka a teda sheriffova žena. Jej pozornosť sa upriamila na jednu fotku. Bol na nej krásny, veľký dom, sheriff so svojou rodinou, ako sa opierajú o policajné auto. Bol tam aj psík. Doslova krásna rodinná idylka ako vystrihnutá z časopisu. Niečo sa jej na tej fotke nepáčilo. Stále na ňu hľadela. Po chvíli mlčania, z čista jasna zahlásila.
"Kate nie je vaša dcére, však?"
Sheriff a Booth sa naraz obzreli na Brennanovú ako stojí pri stene a prstom ukazuje na jednu z fotografií.
"Kosť!" Zahriakol ju Booth.
"Nie agent Booth, to je v poriadku. Kate naozaj nie je moja dcéra. So ženou sme nemohli mať deti. Stále sme sa o ne pokúšali, ale ako plynul čas, vzdali sme sa nádeje a prestali sme veriť v akúkoľvek šancu, žeby sa nám to mohlo podariť. Tak sme si adoptovali Kate. V detskom domove nám povedali, že jej rodičia zomreli. Mala 16 rokov. Viete, že Kate je z polovice Grékyňa? Jej mama bola z Grécka.
Volala sa Sopfia Konstantinides. Zložité meno, no dodnes si ho pamätám."
"Ani som si to na nej nevšimla, že by mala iné, ako americké korene." Poznamenala Kosť.
"To asi preto, že jej otec bol Američan, volal sa tuším Patrick McReary. Podľa toho, čo Katy vravela, mal blond vlasy a modré oči. Katy je po ňom.
Ale doktorka Brennanová, musím vám povedať, že ak by som mal na hlave teraz môj sheriffský klobúk, tak ho pred vami zložím. Je obdivuhodné, že ste to zistili z fotografie."
"Áno, Kostička je úžasná." S obdivom v hlase a úsmevom na tvári dodal Booth. Zahľadel sa na Kostičku, ktorá stála vedľa neho. Pozeral sa jej do oči. Ani ne sekundu neuhol pohľadom. A ani ona. Stáli v strede miestnosti a pozerali jeden na druhého, akoby v tej chvíli nikto iný neexistoval. Ale bol tam ešte sheriff Forge. Booth si to uvedomi a aby predišiel miernemu trapasu, odtrhol oči z Kostičky a prihovoril sa sheriffovi.
"Dobre sheriff, ďakujeme, že ste nám pomohli. My teraz zájdeme do Somersetu, tak dúfam, že nám to v niečom pomôže. Dovidenia." Booth podal sheriffovi ruku. Keď sa so sheriffom rozlúčila aj Kosť, obaja odišli.

Jeffersonský inštitút, kancelária Dr. Saroyanovej
"Hej, som kráľ labáku." Povedal Hodgins Cam, ktorá sa skláňala pri počítači v jej kancelárii.
"Koľko skromnosti v jednej vete.? Ja žasnem!" Utrúsila Cam sarkastickú poznámku.
"Áno. Takže, podľa zubných záznamov som zistil totožnosť obete. Je to doktorka Maria DeLuca, pracuje na klinike v malom mestečku Somerset. Ááá ešte jedna vec. Zistil som, čo bola tá látka, ktorú mala vo vlasoch. Bol to oceľový prach."
"Asi by si to mal zavolať Brennanovej a Boothovi."
"Jasné, idem. Ale som kráľ labáku, že?"
"Si, si, len už choď." Cam sa jemne zasmiala a pokývala hlavou.

Auto agenta Bootha, cesta do mestečka Somerset.
"Páni, ako si vedela, že to nie je jeho dcéra." Nechápavo sa opýtal Booth.
"Vieš, na tých fotkách bolo vidno, že nie sú rodina." Vysvetľovala Kosť.
"Ako to?"
"Každý človek má špecifické črty, ktoré zdedil po svojich rodičoch. Napríklad jamka na brade, tvar očí, nosa, farba vlasov, očí a podobne. Kate má blond vlasy a modré oči. A obaja jej rodičia, teda nevlastní, majú hnedé vlasy a hnedé oči."
"Mohla si vlasy prefarbiť a dať kontaktné šošovky, nie?"
"To je síce možné, ale nemá takú stavbu kostí na tvári, ako jej rodičia. A tú by si asi len ťažko zmenila."
"Kosť, si génius." Povedal Booth.
"Ja viem, ďakujem."
S úsmevom a ani "trochu nesebavedomo" odpovedala Kosť.
 

5 people judged this article.

Comments

1 Ann...your aff ;) | Web | 21. april 2010 at 13:49 | React

super kapitolka... ;)

2 Danny | 21. april 2010 at 15:42 | React

Prirodzene skvele :-* si sikulka

3 Betka | 21. april 2010 at 15:49 | React

Danny s tým prirodzene by som to až tak nepreháňala :p ale diky :D

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Reklama