Minulosť budúcnosti 7.časť

21. april 2010 at 21:15 | Danny |  Minulosť budúcnosti

Minulosť budúcnosti
7.kapitola

Obaja ležali tam na posteli a hľadeli do stropu. "Max, chýbajú mi deti." Pošepkala Ruth potichu. "Aj mne zlato."
Pritiahol si ju k sebe. "Je to už rok." Jej zúfali pohľad bol pre jej manžela zničujúcim. V žiadnom prípade nechcel, aby jeho rodina trpela. Urobil pre to všetko a aj tak tomu nezabránil. Zvolením menšieho zla im zachránil život a daroval im budúcnosť s krutou minulosťou. Teraz sa chcel vyrovnať s tým, že sa to tak skoro nezmení. "Zlato, darovali sme im budúcnosť." Pošepkal svojej manželke. "Ja viem, ale aj tak chcela by som byť s Temperance, práve v tento deň má šestnásť rokov a my sme od nej vzdialené tisíce kilometrov a nevieme o nich nič, teta takmer nič."
Mladík stál opreté o policajné auto čelom k nemu. Policajt prehľadával jeho vrecká a bundu. "Otočte sa!" Zavelil policajt. Mladík sa otočil. "Vaše meno a povedzte mi kde máte doklady." Preveroval totožnosť samotného Russa Brennana. "V aute." So strachom v očiach vyslovil toto slovo. "V tom ukradnutom?" Russ nič nevravel len hľadel do zeme. Možno sa chcel prepadnúť od hanby, možno len skryť fakt, že ho to mrzí. "No tak poďte, musíme spísať zápisnicu." Vravel mu policajt zapínajúc putá.
Russ sedel na stoličke poblíž steny a díval sa do neznáma. Svet by mu nemal byť ukradnutý. Premýšľal nad tým prečo. Prečo, robí to, čo robí? Mohol by pracovať ale nie. Nevedel sa zmieriť so skutočnosťou, že teraz je na tomto svete sám. Jeho pocit samoty a pocit, že zlyhal ho viedli k sebatrýzneniu. Mal na viac, vždy to vedel, bol mladý a od hlupáka mal ďaleko. Nevraveli mu to často, vždy keď prišlo na tému kto je inteligentnejší, jeho sestra bola jasný víťaz. Nemal jej to za zlé, bola to Temperance, jeho malá sestrička. Práve teraz, v tejto nepríjemnej chvíli si spomenul na ňu. Na ich hašterenie a najmä na to, že je to nenávratne stratené. Už len minulosť bez budúcnosti.
Vonku lialo ako z krhly a v diaľke sa blysli blesky. Po zarosenom okne izby z vonkajšej strany stekala kvapka. Prešla si po nej prstom a zadívala sa na odraz v okne. Videla seba. Seba, tú čo chcú aby nebola sebou. Posledné roky boli pre ňu boj. Neľútostný boj so životom a s ľuďmi, ktorým väčšmi nerozumela a mala z nich strach. O strach z ľudí nešlo, šlo o strach, že zasa zostane tak opustená ako je práve teraz. Dnes by mala byť šťastná, oslavovala sladkých šestnásť, alebo skôr mala by oslavovať. Každá oslava ju niesla do doby keď bola šťastná a mala sa s kým o toto šťastie podeliť. V duchu si povedala "Všetko najlepšie Temperance." Tak ju vždy v deň jej narodenín budila mama. Teraz si len spomenula na ten moment keď bola pri nej. Dúfala, že ju bude počuť, že sa aspoň časť z jej minulosti vráti, aby urobila budúcnosť nádhernou. Tento moment v jej pamäti zostal a už sa nikdy nezopakoval a nikdy nezopakuje, zostane len tou smutne veselou minulosťou.


Camilla nervózne pobehovala zo strany na stranu. Nervozita stúpala, nevedela čo sa deje a pri tom ona bola práve tá čo trvala na informačnej pyramíde. "Do pekla čo sa tu deje? Má niečo spoločné naša obeť s doktorkou?" Zadívala sa na tím, momentálne v zuboch jej ležiacej doktorky Brennanovej. "Zrejme áno." Stručne zhodnotila Angela. "Podľa mňa tu ide o niečo, nie z jej minulosti ale z minulosti jej otca." Premýšľal Sweets nad celou situáciu. "To nám doplo keďže tu bol aj jej otec." Ohradil sa Hodgins. "Ešte som neskončil." Upozornil na seba mladý psychológ. "Ide tu určite o sprisahanie, veď si len spomeňte na smrť jej matky." Klasický prípad Jackovej paranoidnej teórie, ktorú všetci zamietli, ešte predtým ako ju vyslovil. Mnohokrát sa nemýlil, ale vždy to vyznelo ako od fanatika. "Mám nápad! Buďme ako doktorka, nebudeme robiť unáhlené závery." Ukončil Wendell polemiku. "Aj tak sa to všetci dozvieme." Camille prebehla hlavou myšlienka. "My to vedieť budeme, len sa treba postarať aby nevyšlo na povrch to čo sa na povrch dostať nemalo." Poznala dôsledky. Dlhé roky práce u FBI v nej vytvorili inštinkt. Mala pocit, že keď je v tom niekto zapletený z doktorkinej rodiny, tak to bude jednoznačne jej otec. "Druhý súd by už neprešiel
s takou ľahkosťou." Celý tým si ju očami premeral a s tichosťou jej dali súhlas. Sweets pochopil, ale nič čo práve táto žena povedala mu nesedelo. "Takže chcete aby sme prehliadli vraždu?" Nebolo oka čo naň neupieralo pohľad. "Nie prehliadli, vyjde na povrch len to čo odsúhlasí Booth a Brennanová. Lepšie povedané Booth." Chcel niečo povedať ale usúdil, že by to k ničomu neviedlo. "Som rada, že chápeš, doktorka je veľmi výnimočný človek a vážim si ju, máš sa čo ešte učiť."
"Tak čo s tým naším Anjelom?" Spýtala sa ironicky Kostička. "S tým už nič, je mŕtvy." Rovnako sarkastickú odpoveď jej dal na to otec. "Zatiaľ nič, musíme dostať väčšiu rybu ako je tu náš Max, aby sa oňho prestali zaujímať." Booth bol v pomykove zo slov Maxa. Bolo to ešte horšie ako si myslel. Preslávený Anjel mŕtvy, mnoho ľudí z nižších vrstiev potravinového rebríčka taktiež a boss nad všetkých bossov si behá poprie rieke stixs v podsvetí. A to čo bolo najhoršie, po jeho partnerke chcú zanechať len spomienku. "Booth, chceš nám pomôcť?" Maxa zarazila táto otázka. "Nám?" Len sa pousmiala. "Booth mi pomáha od kedy sa poznáme, a teraz som v tom či chcem alebo nie, teda ak sa nemýlim." Prikývol hlavou na súhlas. Dojatie ho neminulo. Bola to jedno z najkrajších vecí čo mu kedy povedala. V miestnosti za ozval zvuk mobilného telefónu. Temperance bežala prijať hovor. "Ďakujem Booth." Obaja tam ticho stáli a len čakali kedy ten druhý začne. "Nerobím to pre teba, ale pre ňu." Max si len povzdychol. "Miluješ ju, ak sa nemýlim." Seeleymu sa na tvári zjavil jemný úsmev, ktorý zakrýval kúsok beznádeje. "Nechcem ju vidieť nešťastnú, urobím pre to čokoľvek," Booth sa na chvílu odmlčal, "Nevieš náhodou prečo sa tu to telo objavilo práve teraz?" Boothov pohľad bol neúprosný už musel s pravdou von. "O tom ti poviem neskôr, musím ti niečo ukázať." Do miestnosti vstúpila Temp až sa zarazila keď zaregistrovala ich pohľady na svojom tele. Pochopila, že ide o ňu. "Bola to Ange, chcú nám pomôcť." Obaja na ňu neveriacky pozerali. Ani jede z nich nechápal prečo ľudia, ktorí svoj život založili na spravodlivosti, idú proti nej, čo ich k tomu nútilo priateľstvo alebo podvedome vedia, že Max je istým spôsobom hrdina? Toto nateraz zostáva v ich hlave ako aj to, či tieto obete sú poslednými, ktoré padnú v bitke večného sporu Keenanovcov. 
 

5 people judged this article.

Comments

1 Ann...your aff ;) | Web | 21. april 2010 at 21:24 | React

super..tyhle typy povídek mám ráda ♥  ;))

2 Tina | 21. april 2010 at 21:38 | React

wow.. zamotava sa to kvalitneee :-) bavi ma to ;)

3 KayTee | 22. april 2010 at 17:14 | React

No, já jsem zmatená vždycky na začátku, než si uvědomím, kterou povídku vlastně čtu a srovnám si v hlavě děj...dost se mi to plete s tím, co píše Desdemona na fóru :-D

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement