Minulosť budúcnosti -1.časť

19. march 2010 at 19:37 | Danny |  Minulosť budúcnosti
Minulosť budúcnosti



Minulosť budúcnosti
1.kapitola
"Robert, ja piť alkohol nebudem! To je moje posledné slovo!" "Ale Tempe, nebuď taká, veľký brat sa nepozerá. Môžeš! " Malá Tempe sa pozrela na spolužiaka svojho brata a odsunula od seba fľašu. "Čo budeš mať z toho, že budem piť?" Robert premýšľal ako odôvodní svoje konanie dievčaťu s IQ značne prevyšujúce to jeho. "Každý je istým spôsobom rebel, každý si tým prišiel a len chcem aby si sa osmelila." Zvraštila čelo s pochybnosťami o slovách vychádzajúcich z jeho úst. "Nie je to náhodou tak, že ti Russ prebral babu a chceš sa mu pomstiť? Síce nechápem vaše správanie ale chápem značný deficit vašej inteligenčnej vyspelosti." "Pane bože, ako ti to mám povedať, si pekné dievča a občas ti nerozumiem čo hovoríš, ale aj tak ťa mám rád....," Prerušila jeho monológ z jej pohľadu naivnou myšlienkou, "Čo sa ti nebodaj páčim? Nepodarený vtip a krutý." "Nie, nie je to vtip, je to krutá realita." Priblížil sa k jej tvári tou svojou a zdvihol jej bradu. "Tak toto je ten dôvod prečo si chcel, aby som pila?" "Nie, len jeden z mnohých." Rozleteli sa dvere a dnu vkráčal mladík vekom podobným Robertovi. Pohľad mu padol na fľašu alkoholu na stole a najmä na ruku na Temperancinom stehne. "Čo to robíš s mojou sestrou?" Temeprance sa odsunula tak rýchlo ako jej to len reflexy dovoľovali. "Russ, nechaj to tak. Nie som už malé decko." Pristúpil o krok bližšie k obom. Obrátil zrak na svoju malú sestričku. "Ty vždy budeš moja malá sestrička a ty, ty daj pokoj mojej sestre a je mi jedno, že si môj najlepší priateľ." Robert sa len letmo pozrel na dievča stojace pri ňom a jemne jej stisol ruku. "Prepáč Russ, vieš, že by som to s ňou nikdy nemyslel zle." Vytrhol sestričkinu ruku z dlane jej priateľa. "To je už aj tak jedno." Ťahal ju domov cez snehový závej. "Russ, čo to robíš?" Neobzeral sa ani nevnímal slová vychádzajúce z jej úst. "Russ!" Skríkala do vetra. Zastal v strede cesty. "Teraz ti to vysvetľovať nebudem!" Nedovolil jej ani vydýchnuť. "Ja to chcem vedieť hneď, inak ďalej nejdem!" Zastali takmer pred domov ich rodičov . "Viem niečo o čom ty nesmieš vedieť, nesiem ti nič povedať ale súvisí to s rodičmi." Vbehla dnu hlavným vchodom kde stretla svoju mamu. "Zlato, čo sa deje?" Tempe sa len otočila a skríkla zo schodov nepresvedčivú lož. "Zabudla som si dokončiť úlohu z biológie." Kristin pokrútila hlavou a rukou zastavila syna zakrádajúceho sa poza jej chrbát. Blížiaci sa Max dal znamenie manželke. "Synu, čo si vyviedol?" Russ sa len obzrel po odchádzajúcej matke. "Nič." Zadíval sa naňho karhavím pohľadom. "Russ, mňa neoklameš. Niečo som ti povedal a ty si to vyzradil." Mladý muž pozrel do zeme a pokrútil hlavou. "Nie, nič som jej nepovedal, len som uvidel," stiahol hlas, otec pochopil, stalo sa to čo sa stať nemalo, "Keby sa mne alebo mame niečo stane, postaraj sa o svoju sestru. Sľúb mi to!" Bol do celej veci zainteresovaný len čiastočne. Ako malému chlapcovi povedali len to čo bolo nevyhnutné a teraz to nebolo o nič lepšie. "Sľubujem, postarám sa o ňu."
"Kostička." Nazrel do kancelárie špeciálny agent FBI Seeley Booth. Hľadal takmer na všetkých miestach kde sa súdna antropologička Temperance Brennanová mohla nachádzať. Povzdychol si a spustil ramená. Nohou vykročil k východu, keď si všimol skľúčenú postavu opretú o roh pohovky. Naklonil sa v pred a mysľou mu prebehla myšlienka ako nevinne sa môže, tak silná žena tváriť. Zastal tesne pri nej. Nejakým pričinením ho nezaregistrovala. Položil jej ruku na rameno. Pocítila dotyk, ktorý v nej prebudil impulz. Strhla sa. Vytiahla slúchadlá z uší. "Booth." Sadol si vedľa nej a pozrel sa jej očí, ktorých viečka klipkali. "Si v poriadku?" Vydýchla až sa jej bránica neprirodzene poklesla. "V pohode, len som nevyspatá." Položila pero na zem k rozloženým papierom. "Tak ťa asi nepoteším. Máme prípad." Hodila sebou o mäkšiu časť pohovky. Ruky si položil na jej ramená a jemne a pri tom silno ju začal masírovať. "Mŕtvola nám síce neutečie, ale technici áno." Zašepkal jej jemne do ucha. "Ešte päť minút." Odporovala s výdychom, ktorý prichádzal s uvoľnením krčnej chrbtice. "Len mi tu nezaspi." Seeley Booth sa pousmial nad svojou partnerkou. "Ani si nevieš predstaviť ako by som rada."
Camilla Seroyanová, žena vždy s prísnym výrazom na tvári a rozhodným hlasom, karhala svojho podriadeného za nesprávne vykonanú prácu. "Pán Senders, buďte rád, že vás nemusí riešiť disciplinárna komisia." Muž nevysokej postavy s čiernymi prenikavými očami a kučerami sklonil hlavu a pomaly odkráčal a miesto svojho pracovného výkonu. "Doktorka." Kričal na ňu muž s latexovými rukavicami a očami nasadenými na mikroskope. "Áno Hodgins." Odtrhol zrak od skúmanej vzorky a začal svoju výpoveď o získaných údajoch. "Jack, a teraz po anglicky." Modrooký muž sa čiastočne aj výsmešne usmial. "To znamená, že pozostatky nášho Aztéka nepochádzajú z miest, ktoré sú uvedené ako miesto nálezu. Mám istú teóriu ale taktiež mám pocit, že tu na mňa číha doktorka Brennanová, ktorá má ihneď po vyslovení prvého slova napomenie, že nemám robiť unáhlené závery." Nestihol vysloviť ani posledné slovo a už stála za nim. "Správne Hodgins, žiadne unáhlené závery." Agent FBI sa škodoradostne usmieval pod nos. "Máme nejakú obeť?" S nadšením vyhŕkla zo seba patologička. Seeley plný energie a entuziazmu s úsmevom na perách kývol hlavou na súhlas.
SUV, ktoré riadil Booht zastalo pred žltou páskou s nápisom "zákaz vjazdu". Doktorka Brennanová nestihla ani zatvoriť dvere na aute a už sa po nej obzeral. "Stále nevládzeš?" Natiahla si latexové rukavice s hnevom. Spánok jej chýbal asi ako Číne programy na ochranu životného prostredia. "Nespala som viac ako dvadsať štyri hodín a k tomu riešime toho Aztéka, ktorý je s vysokou pravdepodobnosťou podfuk, ktorý ma vo vysokej miere irituje." Booth jej slová vnímal ako varovanie "neprovokuj". S pripraveným perom a zápisníkom čakal na informácie o obeti. "Muž, okolo šesťdesiatky, vysoký približne ako ty. Na kostiach sú viditeľné fraktúry spôsobené uhorením za živa." Vydala zvuk pripomínajúci zasyčanie. Od navonok chladnej antropologičky nezvyčajný súcit s obeťou. "Krutá smrť." Skonštatovala odoberajúc vzorky. Agent zapísal každé slovo. "Zrejme to bol zradca." Otočila k nemu hlavu. "Ako v prípade keď vraždil môj otec?" Myšlienka v jeho hlavu mu nedovoľovala nespýtať sa. "Máš síce pravdu, ale prečo ti napadol práve tvoj otec?" Postavila sa a narovnala si chrbticu. "V poslednej dobe ma často navštevuje. A je to logické prirovnanie."

 

8 people judged this article.

Comments

1 Ann | Web | 19. march 2010 at 20:06 | React

supeer!rychle další část :D

2 Tina | 19. march 2010 at 20:07 | React

no pozoooor.. :) dobre dobre, tesim sa na pokracovanie.. len teraz vidim vsade pasiky :D:D

3 bawuska | 20. march 2010 at 8:48 | React

supeeer...uz sa tesim na pokracovanie..co zase vymysliiis :D:D

4 Bibusqa | 21. march 2010 at 21:27 | React

[Deleted comment] úplne s tebou súhlasím :DDD

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement