Ako sláva pomohla nášmu vzťahu 2/2

29. november 2009 at 10:15 | Danny |  Jednorázové poviedky
"Jasné, dobrý nápad," odpovedala Temp. Seeley oprel svoje čelo o jej a usmial sa. Jemne ju pobozkal- "Poď so mnou dnes večer niekam, prosím."

"Rada, veď vždy keď chytíme vraha ideme na kávu," nechápavo naňho pozrela.

"Nie, nemyslím tak, vieš, už viac nie ako partneri."

"Aha, ako rande?"

Booth sa začal červenať-"Áno presne tak. Platí?"

"O ôsmej."

"Mám to brať ako súhlas?"

"Ako inak," zvodne sa naňho pozrela a Booth ju začal opäť bozkávať. V tom vošiel dnu agent-"Prepáčte agent, j..ja..ja nechcel som..." ospravedlnil sa agent ale Seeley ho nenechal dopovedať.

"Slušnosť káže zaklopať predtým ako vtrhnete no kancelárie nadriadeného!" Povedal rozčúlene. Temp sa postavila z kresla.

"Ja ešte raz sa vám veľmi ospravedlňujem, len som vám prišiel oznámiť, že páchateľ sa priznal. Tak ja už radšej idem," povedal ešte vždy prekvapený agent.

"Ďakujem," odpovedal upokojený Booth. Keď agent odišiel, obaja sa začali smiať.

"Budeš mať za to zle?" opýtala sa kosť.

"Nie neboj sa, nemal by som mať," pousmial sa. "Ale mali by sme už radšej ísť," chytil Temp za ruku a odviedol ju k dverám.

"Prečo ma držíš za ruku?"

"Nepáči sa ti to? Môžem ju zasa pustiť."

"Nie, to je v poriadku, ale antropologicky je dokázané, že ľudia sa držia za ruky aby ostatní vedeli, že patria k sebe, a nenechajú sa nikým rozdeliť."

"Súhlasím."

"Čo?!" povedala prekvapene.


"Ja s tebou súhlasím," odpovedal pokojne.

"Prečo? Väčšinou sa začneme hádať."

"Pretože s tebou väčšinou nesúhlasím, ale teraz máš absolútnu pravdu."

"Takže ja mám pravdu? Akú pravdu?"


"Ja chcem aby ostatní vedeli, že patríš mne a nikomu inému," zaškeril sa na ňu Booth. Temp neodolala a opäť ho pobozkala. Potom sa ruka v ruke vydali smerom z kancelárie. Seeley jej galantne otvoril dvere a pomohol jej nastúpiť.

"Kostička a čo teraz?"

"Ako?"

"No čo bude v inštitúte? Ako sa budeme k sebe správať? Budeme iba partneri?"

"Asi to tak bude lepšie, koniec- koncov aj tak to dlho nevydržíme," usmiala sa naňho. Na semafore práve svietila červená a tak sa Booth rozhodol využiť moment naklonil sa a pobozkal ju- "Snáď to nejako vydržím."

Keď vystúpila z auta, opäť ju chytil za ruku, no neuvedomil si to. "Booth, tá ruka."
"Oh, jasné prepáč," a aj keď nerád, pustil jej ruku.

V Jeffersonskom inštitúte vládol až nezvyčajný pokoj. Na hlavnej plošine nikto nebol, a tak sa rozhodli ísť na poschodie. Tam našli všetkých pekne pohromade. Boli u Angely v kancelárií. Všetci ju už s napätím očakávali. Keď vkročila dnu, Angela sa hneď začala pýtať: "Kde si bola tak dlho? Vieš aký sme mali o teba strach?"

"Prepáč Ange, trocha som sa zdržala, čo tu všetci robíte?"

"Ide o tú párty," pripomenula jej Angela, že to mali dnes riešiť.

"Akú párty? Ako to, že o ničom neviem?" nechápal Booth.

"Zabudla som ti to povedať, prepáč. Ide o to, že v sobotu mám tlačovku kde oficiálne odpoviem na všetky otázky týkajúce sa mojej novej knihy. No a potom chce Angela zorganizovať párty," ospravedlňujúco sa naňho pozrela.

"Aha niečo ako na počesť tvojmu úžasnému písaciemu umeniu?" pokúsil sa odľahčiť situáciu.

"Nie, vlastne s tým to nemá nič spoločné. Je to valentínska párty pre zamestnancov inštitútu a ich polovičky."

"A celá párty má byť u Temprance doma," doplnila ju Angela.

"Aha, no a teraz tu riešite?" opýtal sa stále nechápavo Seeley.

"Angela sa mi stále snaží nájsť partnera na párty, lebo si myslí, že by som tam nemala byť sama, a ako vidíš, zapojila všetkých do hľadania ideálneho partnera, je tak?" opýtala sa mierne vytočená Temp.

"Áno, nemôžeš tam byť predsa sama."

"Ale nikto ťa o nič nežiadal!" teraz bola Temp už naozaj nahnevaná a tak Booth zobral celú situáciu do svojich rúk: "A čo keby tam išla o mnou?" usmial sa na ňu a ona sa však stále neupokojovala, ba naopak bola ešte rozrušenejšia.

"Pôvodne som to navrhoval, ale Angela potom povedala, že musíme navodiť atmosféru aby ste žiarlili agent Booth a mala také presvedčujúce argumenty, že som jednoducho nemal šancu," ozval sa prekvapujúco Sweets. To už ale Temp nevydržala a vyrútila sa z kancelárie rovno do auta a domov. Booth sa rozbehol za ňou ale nestihol ju dobehnúť tak nastúpil do svojho auta a išiel najrýchlejšie ako to vedel k nej. Za päť minút jej už klopal na dvere, no neozývala sa. Booth začal zvoniť. Temp podišla k dverám a spýtala sa: "Kto je?"

"To som predsa ja, Temp otvor mi. Musím sa s tebou porozprávať!"

"Nemám čas na tvoje reči!"

"Čo som zasa spravil?" spýtal sa zúfalo. Temp pomaly otvorila dvere a pustila ho dnu.

"No konečne," vzdychol Booth, "tak povieš mi už, čo sa stalo?"

"Čo sa stalo?! Ty vážne netušíš, čo si spravil?!"

"Nie netuším, nezabúdaj nie som génius, ako niekto v tejto miestnosti!" teraz bol naštvaný už aj Booth.

"Vieš čo? Nechaj to tak. Vedela som, že to nepochopíš."

"Ja sa aspoň snažím! Mne sa skôr zdá, že mi nechceš povedať o čo ide aby som vyzeral, že ťa nechcem, ale mýliš sa!"

"Dobre, dobre vieš čo?! Poviem ti to."

"Ďakujem."

"Ide o to, že ty vždy niekam prídeš a nájdeš riešenie problému a myslíš si, že na teba nikto nemá. Ale mýliš sa! Ten problém nie je takí jednoduchý a nevyriešil si ho, iba si ho oddialil."

"Temp! O čo ti vlastne ide?!"


"To sa pýtam ja teba! V aute sme sa dohodli, že budeme mlčať o tom, že sme sa pobozkali, a ty ma pred všetkými pozveš na valentísku párty!"

"Veď o nič nejde. Tak si spolu trocha zatancujeme a potom pôjdeme každý vlastnou cestou."

"Len si spolu zatancujeme?! To si typický ty! Nemôžem s tebou tancovať! Neudržala by som sa! Ale to ti je očividne jedno!"

"Tak si mi mala povedať hneď, že za mňa hanbíš! Ušetrili by sme si túto trápnu scénu!" otočil sa odišiel skôr, ako stihla Temp čokoľvek povedať.

Od ich hádky už ubehli dva dni. Celé dva dni sa Temp neukázala v práci. Trápila sa, kvôli veciam, ktoré povedala Boothovi. Keby tak dokázala vrátiť čas späť. Nič z toho by nepovedala. Booth na tom však nebol o nič lepšie. Celé noci nespal a trápil sa, že odišiel bez toho aby ju nechal niečo povedať. Chodil do práce, nový prípad však nemal. Len si tak chodil sadnúť si do kresla, pozerať sa na ich fotku a spomínať. Blížila sa sobota a s ňou aj oslava Valentína. S Valentínom sa však blížila aj tlačová konferencia. Temp sa na ňu vôbec netešila, a najradšej by tam ani nešla, ale musela. Bola to povinnosť, ktorú si musela splniť.

Krátko pred jedenástou odišla z bytu, kde už bola Angela. Pripravovala výzdobu na večer, a čakala kedy príde Cam aby jej pomohla. Temp mala na sebe dlhé čierne rifle a šedé tričko s trojštvrťovými rukávmi. Na tričku mala ešte čierny sveter dopol pása zapínajúci sa na jeden gombík v strede.

Krk jej zdobil nádherná retiazka s príveskom delfína, ktorú dostala od Bootha na narodeniny. Za celé dva dni ju nedala preč z krku. Vždy keď Angela prišla z práce za ňou ju mala na krku a jej sa to zdalo čudné. Celá Temp sa jej zdala byť iná, smutnejšia. Keď sa jej však opýtala, čo sa deje, neodpovedala jej. Ževraj je všetko tak ako má byť. Nedokázala zistiť, čo ju trápi.

Bolo už skoro dvanásť hodín a Temp predstúpila pred novinárov. Všetci jej kamaráti to pozerali. Angela, Hodgins, Cam, Sweets, jej otec, dokonca aj brat s rodinou. Booth však nie. Rozhodol s, že sa už viac nebude trápiť, a tak sa zamaskoval medzi novinárov a nenápadne čakal na vhodnú príležitosť. Tempina agentka vyberali novinárov, ktorí následne kládli otázky, týkajúce sa jej novej knihy. Keď agentka ohlásila, že Temp zodpovedá už len dve otázky, naskytla sa možnosť pre Bootha a tak sa prihlásil. Agentka ho však nevyzvala, ale vyzvala vysokú blondínku z druhého konca miestnosti. Prihlásil sa teda opäť. Bola to jeho posledná možnosť. Konečne ho ohlásila. Temp ho zaregistrovala až teraz. Hrozne sa tešila, že ho konečne vidí. Bol tak sladký ako tam sedel. Najradšej by sa utopila v jeho čokoládových očkách. Booth sa postavil a spýtal sa otázku, ktorú ešte nikto nepoložil, lebo ju agentka zakázala klásť. Jemu to však bolo jedno.

"Kto je predlohou agenta F.B.I., ktorý vystupuje vo vašej knihe, doktorka Brennanová?" spýtal sa.

"Ľutujem, ale otázky takéhoto typu boli zakázané a to platí pre každého," povedala Tempina agentka, no zrazu sa ozvala Temp: "To je v poriadku, rada odpoviem." Jej agentka by ju najradšej zabila pohľadom. Boli predsa dohodnuté.

"Predlohou agenta je iný agent. Ten, ktorý ma vždy vedel podporiť a ja som sa k nemu zachovala ako najväčší blbec na svete a teraz to veľmi ľutujem. Hrozne by som chcela aby mi odpustil. Ten agent, ktorý má ten najčarovnejší úsmev na svete a oči mu vždy neskutočne žiaria. Ten agent, ktorého som nechcela nikdy viac ako teraz! Je to agent Seeley Booth!" vyhŕkla zo seba a cez slzy si razil cestu úsmev. Booth sa na ňu pozrel a bolo vidieť ako šialene ju miluje. Temp sa rozbehla dolu z pódia rovno za ním. On tiež bežal za ňou. Padli si do náručia a začali sa bozkávať. Všetci boli udivení. A nielen novinári ale i diváci, ktorý to videli v priamom prenose. Im dvom to však bolo teraz jedno. Keď ten bozk skončil obaja si hľadeli do očí.


"Milujem ťa kostička, milujem ťa tak ako nikoho iného, prepáč za to všetko," povedal jej.

Temp sa len usmiala a povedala: "Ty sa nemáš za čo ospravedlňovať, milujem ťa!"

A odkráčali spolu na večierok k nej. Tam ich všetci privítali s otvorenou náručou. Celý večer pretancovali, a právali sa ako naozajstný zaľúbenci. Keď všetci odišli prežili spolu nádhernú noc, plnú vášne. Na druhý deň si spravili pekný výlet do parku.

Chodili spolu už tri mesiace a obaja ich považovali za najkrajšie tri mesiace vo svojich životoch. Vedeli, že našli toho pravého, s ktorým chcú stráviť zvyšok svojho života. Booth nečakal dlho a požiadal Temp o ruku. Tá samozrejme s radosťou súhlasila. Svadba sa podarila a všetko išlo ako z rozprávky. Po krátkom mediálnom ošiale z ich svadby mali pokoj a kúpili si veľký dom s ešte väčšou záhradou na predmestí. Obaja to mali kúsok do práce. To sa však zakrátko zmenilo, pretože Temp zistila, že je v druhom stave. Dalo by sa povedať, že boli tí najšťastnejší ľudia na svete a krátko po narodení malej Lilien sa im narodil aj chlapček Simon. A pokiaľ nezomreli, žijú šťastne dodnes.

 

Be the first one to judge this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Reklama